Zkáza Pompejí

4.00 z 5
(Hodnocení: 2)

Pořadí v žebříčku BoardGameGeek:
Neznámý

Originální název:
Der Untergang von Pompeji
Rok vydání:
2004
Počet hráčů:
2 až 4
Věk:
Hra je určena pro dospělé hráče a pro rodiny s dětmi od 10 let.
Doba hraní:
Středně trvající hra – asi 30 až 70 minut
Doporučení rodiny:
Není známo nebo nedokážeme zařadit.
Doporučení hráče:
Není známo nebo nedokážeme zařadit.

Další informace

Míra náhody

Není známo

Počet hráčů

2 až 4

Věk hráčů

Od 10 let

Doba hraní

Středně dlouhá hra – asi 30 až 70 minut

Počeštění

Hra není do češtiny lokalizována nebo se do ČR nedováží.

Rok vydání

2004

Míra interakce

Není známo

Míra složitosti

Není známo

Míra humoru

Není známo.

Doporučení rodiny

Není známo nebo nedokážeme zařadit.

Doporučení hráče

Není známo nebo nedokážeme zařadit.

Výrobci

AMIGO

Autoři

Klaus-Jürgen Wrede

2 hodnocení k Zkáza Pompejí

  1. Joe
    4 z 5

    :


    Ku hre Zkáza Pompejí (Downfall of Pompeji) som sa dostal cez možnosť zahrať si ju na online portáli yucata.de a keďže som už na ňu predtým narazil aj vďaka niekoľkým pozitívnym zahraničným recenziám, potešila ma možnosť zahrať si ju aj takto (keďže ju nevlastním).

    Hra samotná pojednáva o skaze talianskeho mesta Pompeje v roku 79 po Kr., kedy vybuchla neďaleká sopka a zasypala mesto niekoľkometrovou vrstvou zeme a lávy. Obyvatelia príliš veľa šancí uniknúť nemali ani pri úkryte, čo dokazujú aj zachované „“múmie““ z objavených zasypaných domov. Obyvatelia sa po nešťastí chceli do mesta vrátiť, ale práve kvôli rozsahu zásypu to už nebolo možné; preto neskôr vzniklo nové mesto Pompeje.

    A práve o niekoľkých rokoch pred a po tejto udalosti je samotná hra. Prvá časť hry prebieha v období rokov 63 až 79 po Kr. V roku 63 bolo mesto poškodené silným zemetrasením a veľa obyvateľov (z pôvodných okolo 20000) z neho utieklo. Tí, ktorí ostali, začali Pompeje opravovať a prestavovať. Postupne sa na nešťastie zabudlo a ľudia sa do Pompejí vracali spoločne s bohatými patricijmi a gladiátormi. Mesto začalo rozkvetať…

    V tejto fáze hry hráči postupne umiestňujú na hrací plán svojich obyvateľov do niektorej z očíslovaných budov (zahraním rovnako očíslovanej karty). Postupne je možné pri položení obyvateľa do už obsadenej budovy v tom istom ťahu pridať aj ďalšieho jedného či dvoch obyvateľov, čím sa neskôr stáva využívanie už obsadených budov výhodnejším. Občas sa stane, že hráč dostane kartu „“Znamenia““ (v origináli „“Omen““), a vtedy musí spolu s okamžitýmn odhodením tejto karty odstrániť niektorého súperovho obyvateľa z hracieho plánu a vhodiť ho do papierového modelu sopky… To som nespomínal? Aha, áno – hra má pekný papierový skladací model sopky, kam sa umiestňujú „“vyhodení““ obyvatelia hráčov kvôli rozriešeniu zhodných výsledkov na konci hry. Takto sa postupne zaplnia (alebo aj nie) jednotlivé budovy a pri prvom potiahnutí karty „“79 AD““ nastáva druhá fáza.

    V roku 79 po Kr., konkrétne 24. augusta, si zrazu sopka blízko mesta povedala, že stačilo, vychrlila lávu a zem a zasypala celé mesto. Času na únik nebolo veľa, ale niektorým ľuďom sa to napriek tomu podarilo. Táto skutočnosť je náplňou druhej časti hry.

    Vtedy sa na hrací plán postupne začínajú dostávať kartičky lávy, vyvierajúcej zo šiestich označených políčok na hracom pláne. Každý hráč najprv potiahne jednu kartičku lávy, ktorú musí položiť tak, aby susedila s rovnakým typom kartičky lávy na hracom pláne. Ak tam taká ešte nie je, položí hráč túto prvú kartičku svojho druhu na označené políčko, čím v podstate „“začne““ láva odtiaľto vyvierať. Hráči sa vystriedajú a keď je na hracom pláne položených už 6 kartičiek lávy (bez ohľadu na to, či sú niektoré z nich rovnaké, alebo rôzne, teda či je niektorý „“tok““ lávy dlhší či kratší), hráči dostanú možnosť po položení kartičky lávy presúvať svojich obyvateľov smerom k východom z mesta.

    Východov z mesta je celkovo 7 a sú rozmiestnené po okraji hracieho plánu. Týmito východmi sa snažia obyvatelia uniknúť predtým, než ich zastihne láva. Keď totiž niektorý hráč položí kartičku lávy na políčko s obyvateľmi (pravdepodobne súperovými, ale aj tu je priestor na taktizovanie), títo obyvatelia sú mŕtvi a odhodení do sopky. Po položení kartičky lávy môže hráč presunúť dve svoje figúrky maximálne o povolený počet políčok. Ten závisí práve od počtu obyvateľov na východzom políčku, z ktorého hráč ťahá. Nie je podstatné, či sú všetci obyvatelia na políčku jeho – ráta sa celkový ich počet. Ak sú teda na políčku traja obyvatelia troch rôznych hráčov, môže hráč A presunúť svojho obyvateľa o tri políčka. Následne tu zostanú len dvaja obyvatelia a hráč B bude môcť svojho obyvateľa presunúť už iba o dve políčka. A hráč C má smolu a presunie sa len o jedno políčko.

    Práve v druhej fáze hry sa dá veľmi dobre taktizovať, napríklad postupným presúvaním obyvateľov na políčka s inými obyvateľmi (čím sa zvýši dĺžka pohybu z nového políčka tým, že tam pribudne nový obyvateľ) – „“skoková““ metóda, alebo aj samotným pokladaním kartičiek lávy tak, aby ste súperom odrezali cestu z mesta. Niekedy ste prinútení obetovať aj vlastných obyvateľov, ale to by ste mali robiť len vtedy, ak tým súper stratí viac obyvateľov, ako vy.

    Hra končí buď minutím kartičiek lávy, alebo po záchrane všetkých možných obyvateľov všetkých hráčov z hracieho plánu, ak sa to podarí skorej, ako minúť kartičky lávy.

    Hráč, ktorý zachránil ČO NAJVIAC svojich obyvateľov, sa stáva víťazom. Obyvatelia v sopke potom slúžia pri zhode výsledkov viacerých hráčov – víťazom je ten hráč, ktorý má MENŠÍ počet obyvateľov v sopke.

    Dojmy z hry (po 11 hrách):

    Hra má zaujímavý koncept s peknými mechanikami. Niekomu sa môže zdať, že pridávanie obyvateľov do mesta, keď má vlastne vybuchúť sopka, je nelogické – ako som ale písal v prvej fáze hry (roky 63-79 po Kr.), mesto Pompeje bolo prestavané a rozkvetalo… teda príchod obyvateľov má svoje opodstatnenie. Pekná je samotná taktická stránka hry – jednak musíte zo začiatku čo najvýhodnejšie umiestňovať svojich obyvateľov, aby ste mali šancu čo najrýchlejšie sa dostať z mesta (v čom vám ale môžu brániť náhodne brané karty, keďže môžete obyvateľov umiestňovať iba vďaka nim) a jednak musíte v druhej časti hry vhodne umiestňovať kartičky lávy tak, aby ste čo najviac poškodili ostatným, ale zároveň si ponechali otvorené zadné vrátka pre svojich obyvateľov.

    Hru by som odporučil v podstate každému hráčovi (a aj nehráčovi), keďže má vysokú znovuhrateľnosť (vďaka kartám a náhodnému ťahaniu kartičiek lávy), jednoduchý mechanizmus a vhodne dlhú hraciu dobu. Tí, ktorí nemajú radi náhodu, môžu hru zprvu odsúdiť, ale minimálne si ju môžu vyskúšať online predtým, než vynesú posledný verdikt.

    Online hranie:
    http://www.yucata.de

  2. Richmond
    4 z 5

    :

Přidat hodnocení hry